Conficker. Ďaľší malware, ktorý trošku trasie s počítačovým svetom. Fakty vyzerajú “pekne”: niekoľko miliónov infikovaných počítačov, vytváranie botnetu, využívanie chyby ktorá je už dávno opravená. Ale nie na nezanedbateľnom počte počítačov.
Je to paradox, že po tom ako som prešiel na Linux som sa začal viac zaujímať o licencie a aj o ich dodržovanie. Legálny Windows by som chcel mať na počítačoch doma (nebudem zapierať, na niektoré úkony je stále vyslovene vhodnejší), legálny Windows dostal aj známy do firmy. Zapnuté updaty, nainštalovaný Nod32.
Myslím, že netreba porovnávať bezpečnosť nezaplátaného a zaplátaného systému. A práve vďaka dieram, ktoré ostaváju otvorené, sa môžu šíriť vírusy využívajúce aj staršie chyby. Načo je antivír, načo firewall, keď základný systém je deravý ako rešeto.
Ale nelegálny Windows len tak nezmizne… presvedčiť ľudí, že to tak jednoducho nemá byť je na druhej strane potlačované cenou alebo negatívnymi skúsenosťami (pričom obe tieto argumenty sú relatívne relatívne, ale pravda hovorí jasne - nelegálnych kópii je viac než dosť).
A čo thirdparty software, ktorý sa na Windowse musí updatovať prakticky jednotlivo (po zapnutí programu sa spýta na update), často manuálne (rozumej stiahni novú verziu zo stránky a nainštaluj). Koľko Windows userov toto zvládne? A tak treba človeka, ktorý sa stará o ich počítač, a ak tento človek chýba, aj na zaplátanom systéme môže byť stále diera. Systém sofistikovanejších repozitárov z Linuxových distier tu ukazuje veľmi silnú stránku: aktualizácia všetkých štandardne nainštalovaných balíčkov (predpoklad je, že klasický user “nekompiluje beta verzie”). Človek sa skoro o nič nestará, za pár clickov je systém kompletne celý aktualizovaný.
Kým nezmizne nevedomosť a neskúsenosť užívateľov spolu s neefektívnou údržbou systému (plus ďaľšie faktory, ktoré sa mi nechce rozvádzať, ale napr. chybná konfigurácia je veľmi pekný príklad) nezmiznú, červy a podobná háveď s nami stále bude ako dôsledok aktuálnej situácie.
Dnes som si nainštaloval Ubuntu. Prečo? Chcem si kúpiť notebook. To by nebol problém, keby ovládače pre XP nezmizli od väčšiny výrobcov rýchlosťou blesku. Vistu nechcem, takže si treba zvykať na niečo iné… okrem toho v poslednom čase som dosť naklonený open sourcu (Hello Blender, Rockbox ), tak ho môžem podporiť aj takto.
Tak dúfam že to Linux so mnou vydrží a bude slúžiť ako moja nezanedbateľná inštalačka XP, ktorá bez problémov existovala viac ako 2 roky, až kým ju nezničilo crashnutie disku…
Rollcage… jedna z najlepších pretekárskych hier, ktoré som kedy hral (a teraz aj hrám). Na prvý pohľad ďaľšia futuristická arkádovka. Ale len na prvý pohľad.
Technické spracovanie nezahanbí ani teraz, zvuky či grafika. Ničím nekazené ovládanie. Dobre nadesignované trate. Klasické power-upy (turbo, raketka, mrazič cesty, neriadené raketky, matrix-mód…), menej klasické (strela čo vyradí prvého hráča). A teraz to príde: vozidlá schopné fungovať aj po prevrátení. K tomu tvarované trate, ktoré často dovolia nielen sa nalepiť na stenu v oblúku, ale aj na strop tunelov. Spolu s parádnym pocitom rýchlosti sa práve vďaka týmto prvkom hra mení na adrenalínové preteky (bezpečnejšie spodom, alebo to risknúť a zobrať na strope turbo…), kde sa poradie rozhoduje v každej sekunde (doslova) a kde sa presadí len najšikovnejší hráč (aj s trochou šťastia).
Všetky tieto časti spolu tvoria krásny celok a veľmi kvalitnú hru.
Istý čas som túto hru, aj s bratom a kamarátmi, hral prakticky každý deň. Bola to jednoducho studnica nekonečnej zábavy. Každý pretek bol skúškou, kde všetci siahli na dno svojich možností a pri tom sa zároveň výborne bavili.
Rollcage by si mal zahrať každý, kto má rád rýchlosť a akciu. Táto hra na tom jednoducho žije.
===
Rollcage, ale aj Red Alert 1 alebo Fallout 2. Všetko hry, na ktorých som vyrastal. Všetko hry, ktoré som si nedávno znova nainštaloval, alebo si na ne spomenul (Fallout). Týmto článkom chcem tiež pripomenúť, že aj pri hrách, tak ako pri filmoch, existujú kúsky, ktoré časom nestrácajú na kvalite (ani grafickej) a zotrvávaju. Častokrát sú kvalitnejšie ako väčšina “nových” hier. Hrateľné aj dnes, nestrácajúc svoje kúzlo, ale nevšimnuté mainstreamom.
Pamätajme na ne.
Prvý raz som sa s týmto anime filmom stretol pár rokov dozadu. Na ČT1, po správach, rozpis programov na večer. Vtedy som si povedal, že to môže byť dobrý film a pozrel som si ho. Ale po záverečnej scéne sa stal pre mňa jeden s najkrajších filmov, ak nie najkrajší.
Potom dlho nič. Až kým som pred pár týždňami neuvidel na STV2 trailer na anime Cesta do fantázie. Vtedy som ale spravil chybu, a len náhodou som si pozrel poslednú polhodinku (veľmi som to potom ľutoval). A takto sa vo mne začala stará spomienka prebúdzať až som si Princeznú Mononoke pozrel znova.
Tak, ako aj kedysi, aj teraz ma film ohúril. Nebudem tu o ňom rozrávať nič bližšie, ukážka nižšie na to postačí. Stačí, že samotný dej, postavy aj spracovanie (grafika aj hudba) sú jedným slovom fantastické. A aj keby sa to mohlo zdať, nieje to rozprávka, tak ako rozprávka nieje ani Pán Prsteňov.
Nakoniec spomeniem, že za oboma filmami, Princezná Mononoke aj Cesta do fantázie (anglicky Spirited Away), stojí ten istý animátor, Japonec Hayao Miyazaki.
Bolo nebolo, čakala u mňa v Quick starte jedna pekná malá ikonka. A tej sa akurát v posledných prázdninových dňoch zachcelo trochu prevetrať svoje útroby. A tak zavolala myšku a o zábavu bolo postarané…
Blender mám nainštalovaný už dávnejšie. Po skúsenostiach s DeleDom (ktorý som už úplne zavrhol (síce stále si myslím že pre začiatočníkov je to asi najjednoduchší spôsob ako začať)) a Cinemou som sa ustálil práve pri Blenderu. Nielen preto, že je zadarmo a inštalačka nemá nad 10MB, ale aj kvôli geniálnemu ovládaniu.
A tak jedno prázdninové popoludnie som ho z nudy zapol a len tak pre radosť som začal modelovať niečo s čoho mohla vzniknúť nejaká pekná vesmírna loď. A tak som modeloval, prehrabával manuály, modeloval, zase manuály, manuály, menil moje techniky modelovania, zisťoval nové finty a tak som si raz už po čase mohol povedať: Blender ma chytil. Bol som už tam, kedy som preklenul prvé prekážky a rozbehol sa na ceste 3D modelovania v Blenderu (podobné pocity ako keď spravíte v PHP prvý guestbook úplne sám bez pomoci ).
A z dvojdňového snaženia nakoniec vznikly tieto dva modely:
Sú to low poly modely, textury, ak pribudnú, tak neskôr cez UV mapy. Niektoré miesta to bude chcieť ešte upraviť, niektoré polygony opraviť a celé to vyladiť. Ale inak vyzerajú celkom pekne, nie?
), tak ho môžem podporiť aj takto.
).